Dnes bol zase ťažký deň..Ako skoro každý,keď si uvedomím,akým prázdnym životom žijem-škola,bus,učenie,net,spánok..Stále to isté..Ten večný kruh,ktorý sa nedal zlomiť..Aspoň to tak vyzeralo.Fakt ťažký deň..A keď si uvedomím,aké to môže byť,aké iné to všetko môže byť.Keď dlho pociťujete nedostatok ľudskosti vo svojom okolí,nechá to na vás hlboké stopy.Vraj introvert a melancholik a pesimista,a neviem,čo všetko ešte som..Ale prečo?Nikto sa nikdy nepýta.Veď načo?Načo sa zaujímať aj o niekoho iného.A potom to príde..Niekto vám zmení život.Ani neviete ako.A je vám squele.Až si myslíte,že to je sen a už len trpko myslíte na to,kedy sa to skončí.Viete,čo príde..Ten hnusný pocit,že ste ešte osamelejší ako predtým,že to tu vážne nemá význam,veď aj tak nebudete nikomu chýbať..A potom začne pršať..Či za oknom alebo vy..To je nepodstatné..Kvapky vám pomaly stekajú po tvári..Po tele sa rozlieva príjemné teplo..Cítite úľavu..Všetko sa rozmazáva..Až zaspíte od vysilenia..Človek vraj plače,pretože duša nedokáže uniesť toľko citov..Keď sa opäť prebudíte,cítite,akoby vám niekto zložil celé nebo z pliec a čakal,kým to všetko prejde..Niekto tam bol..Sedel na posteli a mlčky trpel s vami.Nie,to neboli rodičia..Nee,to nebol žiadny domáci zver..Len to pierko vznášajúce sa v tichu,čo pomaly,kľudne klesá k zemi vám čosi našepkáva.Zostáva len to prázdne miesto,ktoré vás chladí..Ale už nebolí..Úsmev na chvíľu zabúdate..Občas sa stratíte vo víre myšlienok,snov..Tak krásne sa dá snívať s otvorenými očami..A tak ukrutne sa dá pri tom trpieť..Ale čo už by nám zostalo,ak by sme prestali snívať?Asi už len ten dážď...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
