Tak, ako stoja písmená v abecede,
skladám srdce v plnej jeho biede.
Zmätok duše, šťastie hlavy.
Možno si ty ten „môj pravý“.
A ak nie si, nevadí.
Čas aj jazvy vyhladí.
Moja chronická choroba sú oči.
Málokedy sa svet v nich točí.
A vďaka tebe, ty vieš, kto si,
moje krídla sama nosím.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár