snáď poslednýkrát,myslela si opäť
a už vtedy vedela,že klame
seba aj tak neoklame,ale kvôli nemu
kvôli nemu musela klamať
tak po stýkrát sedela v kúte
tma a čierne vlasy ukryli jej tvár
opäť zmáčanú morom
sto rokov v kúte a stále na nohách
ešte koľko krokov zvládne?
ešte koľko pádov na ňu čaká?
koľko takých večerov?
žiaľ nepozná hraníc
ona to vie,sú priatelia
pravidelne ju navštevuje
vraj,aby naňho nezabudla
kedysi bol jej milencom a dnes?
dnes sa mu opäť oddáva
tak krásne a strašne je v jeho náručí
to ticho,len tlmené vzlyky
možno naposledy a možno...
možno ako po prvýkrát
toto stretnutie je osudným
ešte posledný pohľad z kúta
ešte posledný lúč svetla hladí posteľ
ešte posledný pohľad do prázdna
a...razom umriem
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
rami12
2. 3.marca 2007 13:01
tak toto je fakt pekne
Napíš svoj komentár