Neotvorila mu princezná, ani popoluška.
Len srdce v sklennom pohári.
Stačilo sa dotknúť a srdce by mu patrilo.
No nestalo sa.
Mnohí skúšali dotknúť sa, ale nevedeli čoho.
Tak sklamaní dotykom tieňa, čo vrhal pohár, zranení odchádzali.
A srdce dodnes čaká na dotyk.
I keď jeho tlkot je už slabý.
Stále dúfa.
Ten, kto počúva srdcom, občas počuje ako zašepká „Dotkni sa, prosím.“
Nenechajte ma umrieť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
deathangel
26. 5.mája 2006 03:34
ten tien...to je jak ja
Napíš svoj komentár