Bez teba nejestvujem

Zrazu si mimo mojich snov,
Nie si už súčasť mojich slov.
Prichádza na teba úzkosť,
zabýva sa samota a smútok.

Zisťuješ že si ostala sama,
z tvojich vlasov ostala slama.
Od zúfalstva nevnímaš krásu.
Nevnímaš svet, ani lásku.
Láska už neznamená pre teba spásu.


Bolo to tebou, mnou? Kým?

Čakala si mnohé roky,
s tým rástli aj nároky,
sťa míľové kroky.
. . . tie ľudské úskoky.
Nemajú konca kraja.

Ako som mohol stratiť niečo, čo som nikdy nemal? Tváriť sa, že jestvovala láska nemá? Bez duše, bez citov, bez všetkého čo v láske treba? Nerozumiem tomu. Nerozumiem tomu, čo si spravila. Ako si ma odrezala zo svojho života. Ukončila si všetko, čo bolo naše. Čo bolo moje. Viac mi nič nepatrí, vlastníš všetko. Moje srdce, môj mozog. Oči... uši. Telo...

Všetko je navždy tvoje. Taká je moja láska, k tebe. Navždy budeš moje všetko. Môj anjel bez krídiel. Bez teba, viac nejestvujem.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu