Jed;

A tak prestal dýchať, skončil svoj život.
Mal príliš veľa vecí v sebe.
Nedokázal usporiadať život.
Ani svoje pocity.
Trýznil seba samého v láske nejestvujúcej.



***




Načrtnúť zmysel,
vyfarbiť pocity...
tváriť sa šťastne.
Skloniť sa hlúposti.

A keď nadišiel nový deň,
vrchol dosiahol biedy stupeň .
Ovláda ma ľahostajnosť.
Strácam dôstojnosť.
Moja vlastná beznádejnosť.

Vo vnútri mojej duši zavládla pustota,
tak ako v celom tvojom živote vládne ničota.
Stav beznádejnosti, smútku kde panuje temnota.

A jediné čo ostáva mi cítiť,
sú myšlienky mrazivé precítiť.
A dať im navždy zbohom,
tak ako kedysi dávno tvojim príbehom.
Jedovatým sťa sladký med na jazyku.

Pretože taká si bola.
A ja viac nechcem žiť s pocitom, že si mi patrila.



***

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu