Jeho príbeh nebol krásny a plný lásky.
Vyzreté klišé a gýč, ktorý vám spraví vrásky.
Fazónu netvorilo šťastie, túžbu a vášeň,
Spomienky na ich styk, tvoril zmätok v hlave.
Patrili k sebe ako včela a med,
puzzle sa spájajú a tvoria stred.
Úplne opačne ako mali začať,
zapadli do seba, a láska?
ich začala lákať.
Trhali putá rokmi budované,
mali jeden druhého,
nič viac - nič menej.
Viac im do šťastia nechýbalo.
A keď som zbadal ako sa mýlim,
ona odišla, on zostal zdeprimovaný.
Cítil tú zradu a horkosť lásky,
bol to jasný koniec, rana od teba.
a tak sa chlapec uzavrel do seba.
***
Prišla na to ako to zjemniť,
túžbu po ňom navždy uzemniť.
Po rokoch cítila niečo viac,
lások milión, slov len pár.
Prišiel za ňou, našiel si cestu k nej.
Podišiel nad ňu, smial sa a plakal.
Z toho ako ju vidí mu bolo zle,
miloval ju však.
Podal jej ruku, pomohol jej.
A ukázal svoju silu zas.
Nechcel aby stratila kontakt so životom,
nepriznal však že všetko to pretrvalo.
A keď jej pomoc ponúkol,
vytrhol oboch,
z nešťastia odfúkol.
Plakala, šeptala, znovu. Zase.
Tak ako kedysi.
Podišiel k nej, s hnevom.
Nedokázal to avšak,
Svetu vládne nevďak.
a keď prišlo ráno,
svetlo tmu vystriedalo.
Ani jeden z nich nemal ten pocit dnu,
ich oči znovu zazreli svetlo a nie tmu.
Nebol dôvod sa do kĺbka viac chúliť,
veď povedzte, aké je to, vlastným citom sa búriť?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sugy1
6. 6.júna 2012 15:41
to je o niekom konkrétnom či len všeobecne o tom pocite?
Napíš svoj komentár