a chýbajúce rýmy si osvojiť.
Prišiel oheň a tvoril skazu,
došlo k nepeknému zrazu.
A keď ohník vyhasol,
vánok popol odniesol.
Posledné rýmy zmizli.
Vetrom navždy vykĺzli.
Zo smutného sveta odišli.
Nevracajúc sa a nemrzieť,
za ľudským okom nezazrieť.
Tak malo byť vykonané
no skončilo nepoznané.
Všetko sa vrátilo do stara.
V ľudských dušiach Sahara,
nepanovala viac vláda Cézara.
V srdci panovala sila maliara.
A tak maliar maľuje.
svoju bolesť však neodmaľuje.
Skrýva svoju tvár za kresby,
nik však nevyslyší jeho prosby.
A tak vyschnutý básnik,
bez rýmu ho čakal zánik.
Vynašiel novú formu citov,
nestrácal nádej počas úsvitov.
Maľoval bez ťažkostí a zmyslu,
žil len z uspokojivého výmyslu.
Tvoril však naďalej pre seba.
Uvažoval či nájde niekedy teba.
A možno si to ty, čo to práve čítaš.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
... musela som sa usmiať ... pekná báseň...