A keď samota opustila môjho človeka,
vytvárala smutné stopy v tvare praveka.
Pretože tak som sa cítil po tom všetkom,
opustený, dlhé mesiace sám, so zmätkom.
Vo svojom smutnom srdci.

Prichádzala nová doba,
netušil som, že je to len obdoba.
Obdoba citov, ktoré som cítil,
všetko to čo som navždy stratil.
Nikdy nenašiel, milovanej nevrátil.

Hlavou mi prechádzalo zlo,
myšlienky upútané na dno.
Vytváral som si preludy,
a nakoniec vlastné Bermudy...
Kde skončilo všetko to dobro,
láska, milosť boli fuč nadobro.
Navždy pochované v minulosti,
vďaka našej nezrelosti.
Ukončievaš ma.

 Blog
Komentuj
 fotka
sugy1  27. 5. 2012 20:53
Prečo sú vždy tvoje básne tak smutné?
 fotka
jessminka  27. 5. 2012 23:07
toto sa mi moc páčilo...

"Prichádzala nová doba,

netušil som, že je to len obdoba.

Obdoba citov, ktoré som cítil,

všetko to čo som navždy stratil.

Nikdy nenašiel, milovanej nevrátil..."
Napíš svoj komentár