Cítila by som sa istejšie. Vedieť tak, že to tu má niekto pod palcom a treba len poslúchať, vďačne prijímať, hlávku skloniť, bradu vystrčiť... každý si to interpretuje inak. Lebo čím som staršia, tým viac pochybujem. A cítim sa preto hrozne, hrozne, hrozne. Hanbím sa za to pred sebou. Aj pred Bohom. Lebo čo ak skutočne existuje, všetko vie, všetko vidí, mňa vidí pochybovať, a potom mi to všetko poráta.
Nie som kresťan, nechodím do kostola. (o tom potom) No kedysi som mala takú neochvejnú teóriu, ktorú som si vytvorila z legendárneho dobrotivého deduška, trošku som to „šmrncla“ exotikou, pridala som niečo z východných učení, zamontovala som do toho karmy, energie a vyšiel mi akýsi Všemohúci Sympoš, ktorý to tu riadi a láskyplne dohliada na to, aby sa každému z nás ušlo to, čo v danej chvíli najviac potrebuje a čo ho v živote posunie ďalej. Vždy som sa pred spaním modlila a ďakovala som za všetko, čo mám. O niečo neskôr som pridala prosbu, aby som dokázala vo svojom živote rozpoznať, čo je správne. Zas o niečo neskôr som už zúfalo vyjednávala a prosila Sympoša, aby ma rovno na správnu cestu naviedol. „Naznač mi, čo mám urobiť, a ja to urobím“. Snažila som sa vyladiť radary, aby som zachytila znamenia. Zbadala jemné nuansy. Nič sa nestalo. Hovorili mi, že nedobre zachytávam. Že najväčšia tma je pod lampou. Že treba vydržať príkoria a nebúriť sa.
Stratila som sa vo svojich očakávaniach, činoch. Zrazu som stuhla pri kacírskej myšlienke: Prečo by to Boh chcel? Prečo by nás chcel vidieť dezorientovaných, zlomených, prečo by nás skúšal a komplikovane spriadal nitky trestu a odmeny pre 7 miliárd ľudí na svete? Prečo?
A čo ak sa zaujíma len o skutočne hybné momenty v živote ľudstva, vojny, katastrofy, choroby, vynálezy, teroristické bunky, cunami a na nás, na mňa kašle?
Ak Boh jestvuje, musí mu byť jasné, že ľudské chápanie má svoje hranice. Veď On stvoril tento zmätok so všetkou biedou, nespravodlivosťou, ziskuchtivosťou, samotou, ktorá tu existuje. Istotne mal tie najlepšie úmysly, ale výsledky sú mizerné; ak Boh existuje, musí byť veľkorysý k bytostiam, ktoré zatúžili odísť z tohto sveta skôr, a možno nás dokonca poprosí o odpustenie, že nás tu prinútil žiť. Nech parom vezme všetky tabu a povery!
Keď tých dôkazov je tak málo. Žalostne málo. Viem, že sú to aj ranné zore a včielka, čo ráno opeľuje kvietok, a bla-bla, ale keby nás tak nedržal v šachu tým tajomnom, podľa mňa by ľudia scvakli nohy a bol by poriadok. A ja by som bola šťastná, lebo by som cítila, že toto všetko má význam. Lebo by som nepochybovala.
Ak je to parťák, viem, že mi odpustí.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
loveistheanswer
7. 10.októbra 2013 22:41
či existuje niekto nad nami? možno áno, možno nie... skús si ale položiť otázku, či ten niekto existuje v tebe
2
@loveistheanswer čítam teraz jednu knihu o anjeloch, ktorá je dosť super, tak sa o tom presviedčam pomaly
3
tak to som rád... anjelov ja osobne milujem a aj v nich verím
4
keby som tak vedela, či Boh existuje.
heh, a u vás kde bývaš svieti slnko, žijú ľudia???
aky dôkaz ešte potrebuješ?, dennodene v každej sekunde dokazuje svoju existenciu, lenže my sme už akosi zovšedneli, všetko berieme ako samozrejmosť, že sa nám darí, že sme zdraví, že máme priateľov, že sa smejeme...
lenže prídu dni a všetko sa razom zmení, zrazu si spomenieme v bolestiach, nešťastiach, prečo práve ja???
a tu vystáva otázka, poďakoval si človeče za tieto dary čo dennodene príjimaš, kľakol si k modlitbe aby si vrúcne oľutoval svoje zlé konanie???
od života ktorý nám dal Boh len berieme a nemyslíš, že to raz musí skončiť?
aj na aute chodíš pokym máš benzín v nádrži, ak sa spotrebuješ auto zastavi...
tak aj mi žijeme, čerpáme všetko do poslednej kvapky a zrazu príde deň, keď začnu tie otázky "Prečo práve ja?"..
skús sa pomodliť tak od srdca sa porozprávať s Ježišom a On ti určite skrze Ducha svätého odpovie na všetko...
skús ráno,kým vstaneš z postele popremýšľať o svojom živote, čo, ako, spraviť pre to aby bol Boh s tebou celý deň spokojný a večer si mohla pri modlitbe poďakovať za svoj život v zdravý, že ťa sprevádzal na každom kroku a skrze svojho anjela strážneho dával na teba pozor...
prosba, poďakovanie, pokora sú atribúty veriaceho človeka...
ver, že keď prídu aj ťažké dni, Boh bude stáť pri tebe a trpieť s tebou, ta bolesť bude akási inakšia, nie tak deprimujúca, strašná ale s láskou ju budeš znášať a to je ta skúška viery..
Boh nám dal zem aby sme ju užívali a pretvárali k svojím potrebám, aby sme dodržiavali Jeho 10 zákonov, aby sme žili navzájom v láske, aby sme si pomáhali a hlavne našli pre Neho miesto vo svojích srdciach..
prajem ti, aby si našla kúštiček mesta v srdiečku pre Neho, lebo s ním nikdy nebudeš opustená, nikdy nepoznáš zúfalstvo, lebo dudeš mať v sebe Toho ktorý na teba čaká v nebi a teší sa až vstúpiš do Jeho domu, nášho dedičstva - kráľovstvá nebeského...
nech ťa žehná Všemohúci Boh...
heh, a u vás kde bývaš svieti slnko, žijú ľudia???
aky dôkaz ešte potrebuješ?, dennodene v každej sekunde dokazuje svoju existenciu, lenže my sme už akosi zovšedneli, všetko berieme ako samozrejmosť, že sa nám darí, že sme zdraví, že máme priateľov, že sa smejeme...
lenže prídu dni a všetko sa razom zmení, zrazu si spomenieme v bolestiach, nešťastiach, prečo práve ja???
a tu vystáva otázka, poďakoval si človeče za tieto dary čo dennodene príjimaš, kľakol si k modlitbe aby si vrúcne oľutoval svoje zlé konanie???
od života ktorý nám dal Boh len berieme a nemyslíš, že to raz musí skončiť?
aj na aute chodíš pokym máš benzín v nádrži, ak sa spotrebuješ auto zastavi...
tak aj mi žijeme, čerpáme všetko do poslednej kvapky a zrazu príde deň, keď začnu tie otázky "Prečo práve ja?"..
skús sa pomodliť tak od srdca sa porozprávať s Ježišom a On ti určite skrze Ducha svätého odpovie na všetko...
skús ráno,kým vstaneš z postele popremýšľať o svojom živote, čo, ako, spraviť pre to aby bol Boh s tebou celý deň spokojný a večer si mohla pri modlitbe poďakovať za svoj život v zdravý, že ťa sprevádzal na každom kroku a skrze svojho anjela strážneho dával na teba pozor...
prosba, poďakovanie, pokora sú atribúty veriaceho človeka...
ver, že keď prídu aj ťažké dni, Boh bude stáť pri tebe a trpieť s tebou, ta bolesť bude akási inakšia, nie tak deprimujúca, strašná ale s láskou ju budeš znášať a to je ta skúška viery..
Boh nám dal zem aby sme ju užívali a pretvárali k svojím potrebám, aby sme dodržiavali Jeho 10 zákonov, aby sme žili navzájom v láske, aby sme si pomáhali a hlavne našli pre Neho miesto vo svojích srdciach..
prajem ti, aby si našla kúštiček mesta v srdiečku pre Neho, lebo s ním nikdy nebudeš opustená, nikdy nepoznáš zúfalstvo, lebo dudeš mať v sebe Toho ktorý na teba čaká v nebi a teší sa až vstúpiš do Jeho domu, nášho dedičstva - kráľovstvá nebeského...
nech ťa žehná Všemohúci Boh...
5
@zajkousko je mi jasné, že tí veriaci, ktorí boli od mala vedení k náboženstvu a kresťanstvu, tak to berú presne takto lebo už to tak majú vsugerované a tým pádom sú o tom aj presvedčení. Ja to nikomu nemám absolútne za zlé, veď ako by som aj mohla. Lenže ja som nikdy k tomu vedená nebola a vďakabohu, lebo tak som si na to celé duchovno mohla utvoriť vlastný názor a nebola som sfanatizovaná ostatnými. Nechcem ale nikoho uraziť, samozrejme. Ja verím, že niečo je, existuje, ale tak po svojom. Neviem to ani opísať, že ako už ani ten opis v článku nie je taký, aký ho mám teraz lebo to bolo písané dávnejšie. Ale ako som písala, odkedy čítam knihu o anjeloch, tak to už beriem inak. Duchovne inak. Ale s náboženstvom to nemá nič. Ale ďakujem
Napíš svoj komentár