- možno si to niekto povedal, hovorí stále, ale je to ...
HLÚPOSŤ! najhrubšieho zrna...
Všetko je možné, len to nemožné trvá trošku dlhšie...
Vždy však ale záleží o aký sen ide. A viete čo? NEZÁLEŽÍ!!!
Toto si pamätaj stále. Nezáleží o aký sen ide! Všetko je však len v našich rukách, akým spôsobom sa pričiníme k jeho splneniu. Samozrejme, nič sa nespraví samo, treba pre to niečo urobiť.
Môžeš byť čímkoľvek, kýmkoľvek. Hlavne pre to niečo rob!!
Chceš byť úspešným futbalistom, hokejistom, skrátka nejakým športovcom?
Tak neseď doma, nebuď lenivý a premôž sa. Naber nejakú kondičku, začni behať, cvičiť. Drina, ale za ten konečný výsledok to predsa len stojí. Aj ty sám sa budeš cítiť lepšie, zdravšie a hlavne živšie. Pre niekoho nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. Pre niekoho nie je dôležité zúčastniť sa, ale prežiť tú hanbu. Ak sa nepodarí. Ale to vôbec nie je smerodatné! Aj keď to vyzerá beznádejne, nikdy to nevzdávaj!! Čím skôr sa zraníš, tým skôr sa to zahojí. Preto začni už teraz! Okamžite vypni FB a choď!
Chceš byť hercom/herečkou, spevákom/speváčkou?
Trénuj si doma, hľadaj na internete nejaké kurzy, krúžky, jednoducho niečo, kde by si sa mohol či mohla realizovať. Ukáž sa, neskrývaj svoj talent, nehanbi sa. Možno v tom nie si perfektný/á, ale o to ide. K perfekcionizmu sa treba dostať pomalými krokmi. Stačí byť len trpezlivý. Pretože to ruže prináša. Musíš však počítať s kritikou. Každému sa páči niečo iné a mnohým sa nepáči práve to, čo sa páči tebe. Avšak tiež neber všetkých vážne, ale s akousi rezervou, pretože možno to vravia kvôli tomu, aby si nebol lepší od nich, aby ti pošliapali aj to posledné sebavedomie, ktoré máš a ktoré si si tak dlho budoval. Vykašli sa na to, jedným uchom dnu a druhým von. Tých, ktorí ti neprajú a možno závidia, tak tých neber vážne. Nerozumejú sa do toho. Ich názor si vypočuj, ale nech sa ani len nesnažia vnútiť ti ho. Kritiku príjmaj len od tých, ktorí do toho majú čo povedať a hlavne vedia o čom hovoria. Vždy si z nej niečo zober. Od ostatných príjmaj len to dobré, pozitívne. To, čo ťa povzbudí, nakopne do ďalších výkonov. Ešte lepších výkonov. Pretože vždy postupujeme dopredu, nikdy neklesáme, nevraciame sa späť. Môžeme len stagnovať, stáť na mieste. Ale ani to nebude trvať dlho. Skúsenosti sú nad zlato, tie ti nikdy nikto nevezme. A preto nemaj strach z toho, že sa dostaneš na začiatok. Strach klame a ty mu veríš. Len postupuj, postupuj a postupuj!
Chceš byť tanečníkom?
Tancuj a tancuj a vykrúcaj. Kdekoľvek a kedykoľvek! Ráno, na obed, večer, o polnoci. Hlavne TANCUJ! Buď stredobodom pozornosti, nech ťa vidia. Ak je to tvoj život a nevieš si bez tanca predstaviť ani jediný deň a nepovažuješ to len za niečo príležitostné, ale chceš sa tým živiť len nevieš ako? Nie som síce expert na každé povolanie, ale stačí len otvoriť oči, nájsť si nejaký priestor a môžeš sa do toho pustiť. Či už to bude nejaká miestnosť v umeleckej škole, či telocvičňa, garáž, lúka. To je len na tebe kde sa cítiš najlepšie. Najlepšia by, samozrejme, bola miestnosť plná zrkadiel, ale to sa asi ťažko zháňa. No na všetko príde čas, prv sa uskromni s niečím iným. Trénuj, trénuj a trénuj. Čím viac sa spotíš, tým lepšie. Treba na to obetovať mnoho času, ale kto by ten čas neobetoval pre svoj celoživotný sen? Nechceš už tancovať pre seba, ale chceš, aby to videli aj ostatní? Natoč sa, hoď to na youtube a úspešnosť je zaručená. Ak máš odvahu a nehanbíš sa, tak choď do toho. Nič tým nestratíš, len získaš. Ak sa ti náhodou nebude dariť, tak nič si z toho nerob. Aj pád na hubu je pohyb dopredu. No na druhej strane nikdy nevieš, kto sa ti ozve, kto ťa nájde za nový objav.
To boli asi tie také najtypickejšie "nesplniteľné" sny. Ale po malom zamyslení, nie sú až také nesplniteľné, však? Všetko sa dá, keď sa chce. Len to niekedy trošku treba aj domyslieť a nečakať so založenými rukami.
Dobre, a čo tie ostatné sny? Nie každý má také tzv. "talentové" záujmy, záľuby a sny. Na ne v podstate to vyššie vzdelanie nie je potrebné. Stačí mať talent (aj keď ten nemusí byť na prvý pohľad viditeľný), kreativitu, trpezlivosť a snahu dotiahnuť to tam, kde chceme. Niekto zase dáva prednosť intelektuálnym profesiám, ako učiteľ, právnik, doktor atď. Avšak tuto ten talent nie je potrebný. Tu už treba vysokú školu a veľa veľa učenia. Potom sa však dostaví aj určitá odmena. Keď to niekoho baví, tak nech sa tomu venuje naďalej. Proti gustu žiaden dišputát.
Treba však už rozlišovať či je to sen náš a skutočne sa tomu venujeme lebo chceme a baví nás to, alebo je to sen rodičov (starých rodičov) a prostredníctvom nás si chcú naplniť svoje sny alebo jednoducho zabiť svoje komplexy. POZOR! Nechcem nikoho poúčať, predsa máš vlastný rozum, ale robiť niečo, čo ťa nebaví a robíš to z donútenia lebo „musíš“, tak ver, že NEMUSÍŠ! Ak ťa nútia chodiť na klavír, husle, tanečnú, tenis atď., tak sa voči tomu postav a presaď svoj názor! Ak ťa to skutočne nebaví, tak nie je o čom. Niektorí rodičia sú zo starej školy a chápu a vnímajú všetko ináč. Bude trošku komplikovanejšie im to vysvetliť, ale ak si dáš námahu a v kľude si s nimi sadneš a povieš, že to takto nechceš, že je to tvoj život, tak mali by to chápať. ŽIADNE HÁDKY !! To je prvé najdôležitejšie pravidlo, nehádať sa, nezvyšovať hlas. Bude úplne zbytočné prekrikovať sa, rozčuľovať sa a nakoniec to aj tak nikam nedospeje. Trochu rozvahy, zdravého rozumu, čistej hlavy a do toho. Každý má právo na svoj vlastný život, na svoje vlastné rozhodnutia. Len TY budeš za ne niesť následky, nikto iný. Ani tvoji rodičia nie. Je celkom jasné, že sa boja. Že sa neuživíš, že vôbec nevieš čo ťa čaká, aké je to náročné. Najhoršie sú tie vety, ktoré ťa úplne odradia. Od celého toho odhodlania, chuti. „Ty na to nemáš!“ „Nezvládneš to!“ „Nájdi si radšej robotu a nemárni čas záľubami, zbytočne strácaš čas!“ DOSŤ !!! Proti takýmto vetám sa musíš posilniť. Mnoho mladých ľudí tak stráca svoje odhodlanie pre to, čo chcú skutočne robiť. A to určite v poriadku nie je! Takéto slová zabolia práve najviac vtedy, keď vyjdú z úst rodičov. Treba sa však na to pripraviť. To je ich prvotná reakcia, akási obrana na to, aby mali všetko pod kontrolou. Aby naďalej žili v presvedčení, že to ICH rozhodnutie je pre teba najlepšie. OMYL. Ty sám jedine najlepšie vieš, čo je pre teba z tohto hľadiska dobré. V čom sa ty budeš cítiť najlepšie. A stoj si za tým! Aj keby sa proti tebe postavil celý svet. Vždy stoj za tým, čo naozaj chceš. Veď je to, do čerta, tvoj život. Tak ho nepremárni. ROB TO, ČO ŤA BAVÍ A NEPOZERAJ SA NA OSTATNÝCH. NEBER NA NICH OHĽAD. Ak to rodičom vysvetlíš, nechaj ich samých, aby si to v hlave ujasnili a strávili všetky tvoje myšlienky. NEVZDÁVAJ SA!! Časom by to mali pochopiť. Aj oni si raz uvedomia, že je to tvoj život a máš právo vybrať si vlastnú cestu. Nie tú nimi vyšliapanú. Ak to nebudú chápať aj tak, rob ďalej čo ťa baví. Veď oni si zvyknú. A tomu ver. Keď uvidia, že sa tomu skutočne venuješ, obetuješ tomu všetok svoj čas a že ti to ide, že to nebola len taká tvoja chvíľková záležitosť, tak ťa podporovať budú aj oni. Možno nie navonok, ale v ich vnútri určite budú. Aj rodičovské ego je zvláštne, tiež sa im ťažko priznávajú určité veci. A preto to tiež treba chápať. Treba sa na okamih vžiť aj do ich kože. Aké pocity asi môžu prežívať, že to ani pre nich nie je jednoduché. Ale všetko pôjde, len treba chcieť.
VŽDY MAJ NA PAMÄTI TOTO:
✿"Ako to urobil?" Ako dokázal zachrániť svojho kamaráta spod takého hrubého ľadu, rozbiť ho týmto kameňom a tými malými rúčkami?" "Ja viem, ako to dokázal," riekol starec. "Nemal za sebou nikoho, komu by mohol povedať, že to nedokáže..." ✿
„Jedného dňa pripláva moja loď, no pri mojom šťastí budem ja práve na letisku.“
PRESTAŇ MYSLIEŤ NEGATÍVNE !! Ďalšie pravidlo.
Negatívnym zmýšľaním ešte nikto nič nedokázal. Musíš si začať veriť. Práve teraz na to nastal čas. Všetky zlé myšlienky si okamžite vyhoď z hlavy, nahraď ich inými, a to pozitívnymi.
Namiesto „ja na to nemám“, použi „zvládli to ostatní, zvládnem to tiež a lepšie!“
Namiesto „určite sa strápnim“, použi „užijem si to naplno, nech to dopadne akokoľvek!“
Namiesto „nikto ma nepodporuje“, použi „verím v samého seba!“
Dôvodom, prečo veľa ľudí nedosiahlo v živote úspech je, že keď im príležitosť zaklopala na dvere, boli vonku v záhrade a hľadali štvorlístky pre šťastie. Tak prestaň byť už zaslepený, buď otvorený pre akúkoľvek príležitosť. Akúkoľvek! Za skúsenosť nič nedáš. Či už bude dobrá, či zlá. Keď sa na teba usmeje šťastie, bingo. Keď nie, nevzdávaj to. Usmeje sa inokedy. A to si vždy pamätaj. Život niekoho skúša menej, niekoho viac. Čím viackrát sa potkneš a spadneš, tým viac aj vstaneš a budeš silnejším človekom !! Pamätaj: "Keď Boh pred tebou pribuchne nejaké dvere, vždy ti otvára nejaké okno."
Choď tam, kde si nikdy nebol, urob to, čo si nikdy neurobil !! Spestri si život kým je čas. Užívaj si ho naplno, no rozumne.
! ČAS PLNIŤ SI SNY ZAČAL !
S láskou
Vé Gyömbérová
ღ♥♡ღ♥♡
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
2
@zajkousko áno, ale rodičia by mali svoje deti podporovať v tom, čo sa im páči, teda ich deťom a nie v tom, čo chcú rodičia, aby robili.. lebo o čom to potom je? keď z toho nebudú mať nič. Ani jedna zo strán. Nehovorím, aby fetovali, pili, utrácali všetky vreckové, ale keď mňa napríklad bavia husle, tak nebudem chodiť na hádzanú. Či o čom sa bavíme? o tých starších, čo sa nevedia osamostatniť a odtrhnúť od maminej sukne?
3
@VeGyomberova
je to zlý rodič, ktorý nedá vzdelanie svojím deťom, i keď mnohokrát je to veľmi ťažké, ba dokonca aj bolestivé...
dieťa je pre rodičov najväčším darom od Boha, preto by si ho mali chrániť pokým sa dá...
avšak v 20. rokoch by mali byť záujmy detí určite na úrovni zodpovedajúce ich potrebám...
samozrejme, že nie sme všetci rovnakí, nie každý nájde uplatnenie v spoločnosti, niekomu chýba práve ta odvaha, niekomu bohužiaľ trocha rozumu a niektorí boli až tak zhýčkaní rodičmi, že sú bez nich vo svojom živote stratení...
je to zlý rodič, ktorý nedá vzdelanie svojím deťom, i keď mnohokrát je to veľmi ťažké, ba dokonca aj bolestivé...
dieťa je pre rodičov najväčším darom od Boha, preto by si ho mali chrániť pokým sa dá...
avšak v 20. rokoch by mali byť záujmy detí určite na úrovni zodpovedajúce ich potrebám...
samozrejme, že nie sme všetci rovnakí, nie každý nájde uplatnenie v spoločnosti, niekomu chýba práve ta odvaha, niekomu bohužiaľ trocha rozumu a niektorí boli až tak zhýčkaní rodičmi, že sú bez nich vo svojom živote stratení...
Napíš svoj komentár
ináč povedané do 27. rokov pod koho strechov bývaš a koho chleba ješ tomu budeš slúžiť a ďakovať za jeho dary....
samozrejme, každý si môže robiť čo chce, na to ma slobodnú vôľu, ale pod strechou už svojho vlastného príbytku....