Bežím,bežím pred realitou. Utekám čo najdalej a neda sa zastaviť. Utekám až prídem k bráne s nápisom Mestský cintorín a k náhrobnému kamenu s nápisom Tu odpočíva Anna Lírová. Zastavím sa a začnem plakať a zrazu za mnou stoji zadýchaný otec a začne na mňa kričať ,že ako si to dovolujem itiecť z domu.
No on aj tak dobre vie .že ma vždy nájde tu, pri hrobe mojej matky.
Tak teda ideme domov! oznámi mi a ja bez slova idem, pretože už nemam silu sa vzpierať.
Prídeme domov a ja ako obyčajne idem hore po schodoch a zavrem sa v izbe, lahnem si na posteľ a idem spať. Za päť minút prišiel môj otec s teplým kakaom že, sa ideme porozprávať no odbyla som ho tak .že som mu povedala ,že najradšej budem sama.
Okamžite ako odišiel som zaspala.
Zobudila som sa ako obvikle až večer a sadla si za počítač. Ešte pred tým som sa pozrela na mobil kde som mala osem zmeškanýcho hovorov od kamaratiek.
Som rada ,že mám take kamarátky ktoré sa o mňa boja no tento krát na nich vážne nemám náladu. V momente ako som si sadla za počítač započujem krik. Okamžite som zbehla dole po schodoch a vidím môjho otca ako leží na zemi. Okamžite som pribehla k nemu a zistila som ,že necítim tep. Rýchlo som zavolala Rýchlu zdravotnú pomoc a držala otca za ruku ktorá bola stále chladnejšia. Okamžite ako prišla záchranná služba a pozreli sa na otca mi oznámili, že je mrtvy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
marosko81
19. 10.októbra 2010 16:36
Napíš svoj komentár