vstala som,obliekla sa,tvar si umyla.
Prenasledoval ma divny pocit,mozno aj strach,
nieco sa mi snivalo v noci,spominam si len na sivy prach.
Je to dost strasidelne uz nechcem na to mysliet,
bojim sa ze ked zistim co to bolo,ze ma to bude boliet.
Chytim si vlasy a umyjem si zuby,
a spomeniem si,ze sa nemusim bat vela ludi ma lubi.
Pomali zidem dole po schodoch a pozrem sa na nu,
vidim ako mame slzy po lici stekaju.
Co,Co sa deje?preco places?
V noci zomrel,chod mu na hrob zapalit sviecku ak chces.
V tom okamihu vosli mi spomienky do oci,
a vtedy si uvedomim ze sa to vsetko s nim skonci.
Pred dvoma rokmi sa to zacalo a bol si strasne chory,
lekar vravel ze telo ti v horucke hori.
Modlila som sa aby si bol este aspon chvylu s nami,
no nechcela som aby si sa musel do konca zivota napchavat liekami.
Tie chvilky co sme spolu zazili nikdy neodýdu,
zostanu zapecatene v trezore a raz sa zídu.
Preca nemozeme zabudnut na tich co tu boli,
aj ked,ked spominame casto to bolí.
Ja viem,ze uz ti je dobre,si hore,
no nase srdcia budu vzdy len tvoje.
venovane moju psikovi ktory umrel 3dni pred vianocami 2010 bol so mnou od mojich 2 rokou..a tiez venujem vsetkym ktory opustili tento svet priliz skoro...nato aby zazili lasku,priatelstvo okusili zivot plnymi duskami
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár