Ako Breton padam a ponaram sa... Do vzdusnej krasy podvedomia bez chvenia bez teba bez bordoveho neba... Elegickym distichom do neho dycham basne v rytmickej vojne s Dietriechom sa topim - nech moja cerven zhasne... Peripetia je vsak prilis kruta snazim sa dychat no ty mi viazes puta a vlecies ma do sveta... Bez princezien a kyslych melonov Do sveta bielych stien so smutkom slonov... Odpadavam pod hrbou reality A ty aj ked sa citis zbity Ma do ciar dlani zachytis... V dlaniach je pravda ista Dosiahnut stav fenixa Sfarbit duhu do hmlista Sa bez teba neda... Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj