... či smejú sa mne
... či len prežívajú zanedbateľnú radosť života a chcú sa so mnou o ňu podeliť ... príjmem ju?
Čo ked prijmem výsmech rovno do očí.
Radšej sa chrbtom obrátim a nič nevidím.
Ale počujem.
Radšej si uši zapchám a vnímam len tlkot svojho srdca.
Len na ňom v skutočnosti záleží.
... možno som prišla o ich radosť.
Z ukazováku
... čo nosí tento svet a s radosťou ním šibrinkuje
Hore-dole, nikto nevie na koho kedy padne... čím si ho zaslúži a ako sa ho striasť a či vôbec sa o to snažiť.
Z otázok
... pretože ten, kto ich kladie odpoved už má.
A tú moju vravím vlastne len pre seba... utvrdzujem sa.
Aj on.
Ked ja poviem K, on si povie O.
Nie nahlas ale vie, že som ho počula..
Vytvoril si vlastnú pravdu a úsudok ved aj pri ňom to tak iní zas robili...
Zo seba
... pretože mením pohľady a smery.
Nie je na mňa spoľah. To čo bolo pred mesiacom nie je dnes.
A ako bude o mesiac?
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
18miki18
15. 7.júla 2015 20:00
zvláštne
Napíš svoj komentár