..nie vždy je happy end...

Hľadiac do tmy som ťa zbadala
stál si tam sám.

Stál si v tmavej uličke...
Tvoj bezstarostný pohľad
až ma znepokojoval,
prečo na mňa ani nepozrieš?

Stál tam sám,
s cigaretou v ústach,
nerozhodný zapáliť si,
áno a či nie?

Môj pohľad uprený
na teba je,
všimneš si ma
alebo ani nie?
Mám sa na teba pozerať?
Či ťa mám opustiť?

Odchádzam...

Rozhodol sa zapáliť si,
nemá oheň,
všíma si ma,
musím ujsť...

Kričí...
Obzriem sa...
Bol to jeden z jeho najkrajších pohľadov.
Vravím ti láska naposledy:
zabudni na mňa ži ďalej,
vždy som ťa milovala.
Ostanem ťa strážiť..
Budem tvoj anjel navždy,
odchádzam..

........................

Stojím si v ulici tmavej,
potrebujem prievan v hlave mojej..
Veď je to len niekoľko mesiacov,
čo ma moja láska opustila...

Prečo bol jej život taký krátky?
Krásne časy,
ostali mi len už len spomienky,
prečo keď už sme všetko prekonali,
muselo sa to stať?
Prečo ju zasiahla tá choroba?
Chcem kričať,
je to nespravodlivé.
Prečo ona?
Prečo som to nebol ja?

Bola moje slnko,
môj kvet,
moje svetlo v temnote...
Tak si tu stojím,
čo teraz ďalej?
Cigaretku v ústach mám,
zapálim si ju?
Zdvihnem hlavu,
niekto na mňa uprene hľadí...

Neskoro?
Odchádza...
To snáď nie,
veď je to môj kvietok...
Zahodím cigaretu,
bežím za ňou,
Kričím..
Obzrie sa
vidím jej jasné črty tváre,
prečo ma opúšťaš?

Vravíš mi že
žiť ďalej
bez teba mám?
Nemá to význam...
Nechoď!
Ostaň ešte so mnou,
bojím sa byť sám.
Ty si ma naučila všetkému dobrému.

Kotúľajúca slza za slzou,
a je preč...

 Báseň

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu