Áno konečne som si na niečo spomenula muž a dieťa...Ak je to tak ako si myslím, čo sa stalo že teraz trčím tu na tejto prekliatej liečebni?

Lieky čo mi dávajú neberiem, lebo keď som si ich minule vzala bolo mi zle a bola som v akomsi delíriu, čo mi to dávajú?
Dnes je už streda, je to mesiac čo som tu ,je to čím ďalej horšie, len trpím...
Áno konečne som si na niečo spomenula muž a dieťa...
V stredu bývajú návštevné hodiny, ale ako som tu nik ma neprišiel pozrieť, len som počula šepkať sestričky ,že ani manžel ju nepríde pozrieť, ale začali sa smiať že kto by sa prišiel pozrieť na toho kto sa ho pokúsil zabiť...
Ale mne to nejde stále do hlavy, prečo?
Musím začať tajne pátrať...Musím zistiť pravda, a čo ak som naozaj vymetená?

Začala som tajne pátrať, jedného opatrovníka som presvedčila aby mi pomohol zistiť kto som..
Najprv nechcel ale keď som len naliehala aby zistil moje meno, nakoniec súhlasil...
A tak o pár dní došiel na moju izbu a povedal :“Voláš sa Martina, máš 32 rokov, máš manžela avšak požiadal o rozvod, máš tiež dieťa a vaša rodina je bohatá. Bola som mu veľmi vďačná...Aspoň už viem kto som, vzdychla som si...

Ako každý mesiac robili sa testy ale keďže som tu bola krátko, nemohla som ich robiť.
Testy, ktoré ma môžu dostať von, musím odhaliť pravdu!....
Plynul čas...
Som tu už asi pol roka myslím ...
Už mi je to aj jedno, ale chcem vidieť svoju dcéru...Prečo som bola od nej odlúčená?

Tak na moje naliehanie mi doktor spravil testy vyhlásil že som zdravá...Bola som šťastná...
Prepustili ma asi o týždeň, len ma napadlo čo teraz? Kam len pôjdem?
Keď ma prepustili nemala som nič na pláne, stále sa mi nevrátila pamäť, ale už to bolo lepšie.
Uvidela som telefónnu búdku, bol tam aj zoznam mien a adries. Začala som v ňom listovať,
padlo mi do oka jedno meno, známe meno, zamyslela som sa kto to je...
Došlo mi že je to môj právnik no jasné ozvem sa jemu, on mi povie čo sa stalo, okrem iného to bol aj môj najlepší kamarát. Vytočila som to číslo, ozval sa znám hlas, predstavila som sa, bol rád že ma počuje, a súhlasil s tým aby som prišla...
Neskôr mi už rozprával všetko čo sa stalo predtým ako som bola na tej liečebni...
Opísal mi to že som bola nešťastná, že ma manžel bil, že som sa chcela odsťahovať ,rozviesť sa.. To by pre neho znamenal koniec ,keďže ja som bola tá čo založila firmu, ja som mala dom a všetko...

A zrazu mi to začalo dávať zmysel, rozpamätala som sa.
V tom sa mi však moje oči zaliali slzami,bol to smútok,radosť..
Stalo sa to pri našej poslednej hádke, začal ma biť, ale nedala som sa bodla som ho nožom,bolo to v sebaobrane ale on to podal ako som naňho zaútočila, vtedy ma ovalil vázou a padla som do bezvedomia...Neskôr som sa zobudila v už spomínanej liečebni...
Prečo to však všetko spravil? Len pre peniaze...
Teraz sa však nedám, po tom čo som si vytrpela...
Môj právnik to vybavil ,zažalovala som svojho manžela ,dcéru mám v opatere ja...
A usmialo sa na mňa aj šťastie, ten opatrovateľ čo mi vtedy zistil ako sa volám, tak som ho pozvala na kávu a a čo sa z toho vykľulo časom?
Som s ním štastná.. a dúfam že nikto nebude takto trpieť..


tento príbeh bol prudko vymyslený,nič nieje pravdivé
ps:keby všetko bolo také jednoduché..skutočnost je iná,
ale pravda vyjde na povrch vždy..

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
anjelik4195  25. 5. 2008 20:07
waaw pekne mohlo byt dlhsjee
Napíš svoj komentár