Vevenka: Neviem proste potreba to napísať, aj tak viem že to nebudete čítať,také kydy :Dah...

Kde bolo tam bolo, žila jedna dievčina. Volala sa Veronika, pre iných známa ako veve. Bývalo to šťastné dievčatko ,malo nejaké tie problémy škola a tak...
Vyrástla a stretla chlapca, pre ňu dovtedy neznámy svet zmenil sa, až keď ho spoznala.
Ako to už býva prežila si s ním ružové obdobie...
Avšak sklamal ju. Tvárila sa že je všetko v poriadku ,ale nebolo, jej úsmev nebol už celkom úprimný. Zmierala sa so svojím osudom, život ide ďalej-vravela si.

Tak prešiel čas stretla ďalšieho a ďalšieho, myslela si že to vyjde ale bohužiaľ nie...
Po pár mesiacoch sa stretla s chlapcom s ktorým sa zoznámila cez internet. Vyvinul sa z neho milý, zlatý chlapec, dali sa do kopy...
Dievčatko našlo svoj stratený úsmev. Boli to okamihy plné radosti ,zážitkov, prekvapení, dobrodružstiev...
Všetko bolo fajn, až kým...

Kým nezačala uvažovať nad iným...Nakoniec nechala svoju internetovú lásku, tak ako sa aj zoznámili...Áno nechala ho cez net...
Ani nie o týždeň sa na jednom koncerte dala do kopy s tým druhým...Nikdy to však nebolo tak, ako by si priala každá, nič k nemu však necítila, ťahali to zo pár mesiacov a dievča rozmýšľalo čoraz viac o tom ako by to ukončila, až to nakoniec prišlo.
Rozmýšľala čo by bolo keby nenechala tú svoje internetovú love...
Každí robí chyby...
Keby nespravíme toto a hento, tak možno...Ale je neskoro...
Prešiel čas, veľa času...

Keď vtom po jednej chate začala rozmýšľať nad slovami ktoré jej boli povedané:“páči sa ti..?“
Vtedy jasná odpoveď nie...odstupom času však zistila opak. Začala nad tým viac a viac uvažovať, asi zistila že k nemu niečo cíti...Nikomu to však nepovedala, aj tak sa jej nikto nič nepýtal. Avšak nedalo jej a chcela zistiť či má aspoň šancu. Povedala kamarátke aby sa spýtala svojho milého, že ako na tom je jej vysnený so ženskými...Dáko jej doplo a zistila že sa dievčine páči...Samozrejme dievčina chcela aby to zostalo medzi nimi, ale to už by nebola holka ktorá by to nepovedala chlapovi nie?...Ale stáva sa, tak keď sa ho to spýtal, každému už asi doplo.
Dievčina však stále nič netušila,ked už bola s chlapcom párkrát vonka nedoplo jej spraviť, povedať niečo, bála sa...
Áno aj kvôli strachu sa veľa vecí pokazí...
Tak z toho nič nebolo. Stále si dievčina myslela že ju nechcel a tak.Ked si však prečítala správu(a nie od neho) že asi ku nej niečo cítil tak vtedy bolo už neskoro...vtedy spravil veľa ten minulý čas v tej vete...

Avšak večná optimistka...Už nabrala toľko optimizmu z tých rečí, kde kadekoho utešovala...že už aj keď sa zdepkuje sama sa uteší,ked ju nemá kto...
Už len túžila sa o niekoho oprieť, aby nespadla....
Tak len pri pesničkách uvedomujúc si svoje činy, spievajúc sa v nich ako o nej, o jej chybách, myšlienkach ,pocitoch si uvedomuj čo mala, mohla mať...

„Že mi je ľúto...“.. (elán)-krásna vystihujúca pieseň...

A tak žije sama,opustená,avšak žije ,žije preto čo príde a verí v lepšiu krajšiu budúcnosť...a žije hlavne pre priateľov, to je už asi jediné čo jej ostáva...
Áno veľa optimistických slov...

Ako ste mohli vydedukovať dievčina som ja takže, tak...
gratulujem ak ste to dočítali...

Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

Neviem proste potreba to napísať, aj tak viem že to nebudete čítať,také kydy :Dah...

3 komenty k blogu

Horúce!