Bol si moja túžba.
Bol si môj strach...
Ako som mohla byť taká sprostá a naivná?
Ako som si dovolila dúfať?
Sklamal si ma,
možno si to neuvedomuješ,
je to už však fakt...
Zaujímalo by ma však prečo?
Prečo si pokazil to pekné?
Prečo si si vybral ju?
Prečo nie mňa?
Prečo tak skoro?
Prečo ti na mne nezáleží?
Prečo si to vzdal?
Prečo?
Čo som spravila zle?
Ako som mohla byť taká sprostá a naivná?
Ako som si dovolila dúfať?
To ty!
Dal si mi nádej,
i keď si si to neuvedomoval.
Prišiel si,
ale odišiel si zároveň...
Ani som si neuvedomila
čo chcem
a bol si preč...
Chýbajú mi dlhé nočné vysedávania
a čakania na teba.
Chýba mi i ten jednoduchý
občas bezduchý pokec.
Mal si byť len môj odraz?
Odraz do života?
Nie je to však také ľahké.
Zničil si moje pevné ja,
moje feministické ja.
Bolí to...
Verila som že si iný,
možno aj si.
Ale ja to už nezistím...
Snažím sa odraziť...
Odpusť mi
a maj sa...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
12malinka12
6. 7.júla 2009 19:34
bože to je jakéé pekné....
Napíš svoj komentár