Prestávam ťa počuť,
zostáva ticho...
Ticho,
občas krásne,
občas nezvyčajné,
občas smutné...
Jedno slovo,
zničí všetko,
môže i však všetko vylepšiť,
stačí jedno jediné slovo...
Pýtam sa ťa stále to isté?
áno alebo nie?
Prestávam ťa počuť,
zostáva ticho...
Kde sa stala chyba?
Naše nekonečné rozhovory
tu boli neustále...
Kde zmizli?
Kde sú tvoje pocity?
Prečo na mňa uprene hľadíš
a nič nespravíš?
Ale ty si stále len ticho...
Nechceš mi povedať nič?
Ako teda chceš,
už nechcem nič počuť...
Zahlubená do myšlienok,
chcem splynúť s prostredím,
chcem zaspať na veky,
chcem sa nezamýšľať,
chcem toho veľa?
Chcem počuť tvoje myšlienky,
chcem ťa cítiť,objať...
Hudba to však prehlušuje,
necítim už nič,
je tu však jedna malá,
bezvýznamná slza
kotúľajúca sa po líci...
Čo však s ňou?
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
katherine135
24. 1.januára 2009 23:15
asi som prilis daleko...a robim chyby...ale bolo to krasne zlatko, keby som tak vedela ako ta rozosmiat a zariadit, aby si bola stastna...nejde mi to uz dlho..
Napíš svoj komentár