no dialo sa toho až veľmi veľa.
Ako to kedysi pekne všetko zvládala,
už to dnes nezvláda,
už má toho dosť,
už sa nechce pretvarovať
že všetko je fajn...
Aj tak je to len pretvárka,
pretvárka ktorej každí uveril...
Už chce len kričať...
Už je jej to jedno,
veď aj tak nemá čo stratiť...
Už nič nemá,
už nič nechce,
síce stále len a len čaká...
Jej povznesenie nad smútkom
už ju prešlo...
Ostala jej len apatia a hnev.
Keby niekto pocítil
jej smútok a hnev skôr,
možno by sa dalo všetko zachrániť.
Už je totiž neskoro,
na ospravedlnenia,
už sa tým nič nenapraví...
A tak len už len čaká....
Načo však toľko čaká?
Čaká na smrť
na to božské vykúpenie,
kde jej už nik neublíži,
kde ju možno
niekto ochotne vypočuje.
Smutné dievča
malo veľa,
no zatrpkla
a stratila veľa...
Prestala si vážiť
rodinu, priateľov...
Ostala sama
pri tej priepasti stáť.
Pomyslela si:
„Aj tak raz zomrieme“...
Ozval sa výkrik do tmy
a už len dopad tela na zem...
Bolo po všetkom
Smutné dievča
spravilo čo chcelo,
hádam je aspoň teraz šťastnejšia...
................
Ten krutý výkrik ma zobudil
ležala som celá spotená
vo svojej posteli,
Bola to nočná mora
a či?...
Napriek tomu
si to tu treba užiť...
Nikdy nevieš čo sa stane...
Miluj a váž si
seba,
svoju rodinu,
a priateľov...
Tí by ťa mali podržať
aj v tom najhoršom...
Nikdy totiž nevieš čo sa stane...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
michella
28. 7.júla 2008 18:05
Tak tak, keď sa vykašleme na druhých, keď k nim nebudeme otvorení a nebudeme si ich vážiť, vtedy zostaneme úplne sami...v sebe a so sebou..heh, ono sa to trošku ťažšie praktizuje ako uvedomuje...ale je to pravda...nie je veľa ľudí, ktorí sú úplne sami, vždy je tu niekto, koho nevidíme, lebo sme zaslepení vlastnou bolesťou alebo čím...........
Napíš svoj komentár