všetko biele je,
ani keby čisté je
je to však len klam
a či krutý fám?
Pod sneho bielou pokrývkou
všetko biele bolo
už to však zmizlo.
Bolo to už všetko v pohode,
Avšak znova vynára sa to..
Zas sa pred nami ukrývaš..
Prečo však?
Takto to teraz cítim,
nestráň sa,
neodvracaj sa nám znova!
Prosím ťa..
Som na vine ja?
A či niekto iný?
Koľkokrát sa to stalo a bolo už oukej...
Tak to nerob znova,
stále sa vracať k tomu istému?
Má to ešte význam?
Odpusť,
ale takto to nejde,
občas slnko,
ale väčšinou dážď?
Čo sa deje v tvojom svete?
Mám ťa mega rada,
ale musím sa pohnúť aj ja ďalej.
Stále vidím že nie si šťastná,
ale to raz príde...
Ako ti pomôcť?
Som slaboch,
a tak to píšem takto,
možno sa spoznáš
možno ani nie,
ja však verím...
Ale ak ti je dobre
tak ako ti teraz je...
Som naivná,
žijem si však svoj sen,
a ty si v ňom aj tak...
Proste to nejde bez teba tak
ako bez iných podstatných ľudí...
Tak povedz ako,
mám ísť ďalej?
Priznávam moje myšlienkové pochody
nie sú také ako by niekto čakal,
ale ja to inak vyjadriť neviem! ...
ľúbim cicú, hádam si pochopila
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
pt
20. 3.marca 2009 16:49
dakujem..taketo vyznanie som necakal veve..samozrejme ze som sa tam nasiel
Napíš svoj komentár