Vošli sme dnu, zaviedol ma do obývačky nech vyberiem nejaké filmy a on zatiaľ prinesie niečo na pitie. Ako sa vrátil zostal nejaký iný, smutný, spýtala som sa čo sa stalo „zamyslel som sa nad tým čo bolo, ako ma to štve, a veľa vecí čo sa stalo mi preletelo hlavou.“ Pozrela som na neho s nenápadným úsmevom „nemysli na to, dnes je predsa ďalší deň, uži si ho, vychutnaj si čo ti ponúka, to čo sa stalo včera, pred týždňom či rokom už nezmeníš.“ Oprel sa o stenu zadíval sa na mňa z časti nechápavým pohľadom „ach ten tvoj optimizmus, ale nie je to také ľahké“. Pristúpila som k nemu trochu bližšie „nie je, ale ak chceš, môže byť, ži pre tento okamih“ zapozerala som sa do jeho zelených očí, na chvíľu sa odmlčala „čo by si práve teraz chcel?“ zamyslel sa a po chvíli pošeptal „chcel by som ťa pobozkať“ neprestávala som mu hľadieť do očí, približovala som sa čoraz bližšie „a prečo to nespravíš? Čo ti bráni?“ teraz som už bola tak blízko, že sa naše pery skoro dotýkali, zatvoril oči a čakal čo sa stane. Musela som sa naozaj ovládať aby som ho nepobozkala, odtiahla som sa od neho a keď otvoril oči povedala som len s ľahkým úsmevom „nepozeraj, pobozkať si predsa chcel ty mňa" otočila som sa a vykročila, v tom ma chytil na ruku, otočil späť a silno pritisol k sebe, bez slova sa mi zadíval do očí a pobozkal ma. Svojim pohľadom ma celú pohltil, opantal a znovu a znovu bozkával, v tej chvíli som prestala reagovať na okolitý svet a úplne som mu podľahla. Začali sme sa vášnivo bozkávať, silno sa objímať,ako kedy sme si v tej chvíli chceli vynahradiť všetok ten stratený čas kedy sme o sebe ani poriadne nevedeli..

 Denník
Komentuj
 fotka
samtord  16. 4. 2014 13:17
Kde máš odstavce?
Takto sa to číta celkom na piču
Napíš svoj komentár