Bez názvu a pointy...

Prechádzam lesíkom vnoreným do goticko-pochmúrnej atmosféry lacného zombie hororu.Dokonalú kulisu dotvára ten opar vznášajúci sa tesne nad zemou.
Dokonalú pre moje myšlienky.

Znovu sú temné a smutné?
Nevadí,veď som tam sám.
Nik nevidí moju sklonenú hlavu
a pomalý krok

Úsmev na tvári nevyvolá ani náhla spomienka na dnešné poludnie a kolegu prednášajúceho repliky z nejakej trápne prvoplánovo vulgárnej poviedky z najnovšej Vlny...
...absurdné miesto pre chvíľu umenia...
...a absurdná predstava autora o umení...

Nemám ich rád
vševediacich umelcov
ich talent
a ich egá...
skapte

Takéto počasie a tá jeho moc prehodiť výhybku myšlienok väčšiny ľudí do tých tmavších tónov...
Zvláštne...ale ukľudňuje ma to...
Ten pocit že na svete predsa len stále niečo funguje podľa starých nemenných zákonov...
Pokoj v duši...škoda že ten pocit takmer vždy vydrží tak krátko...

Prechádzam ponad kakaovo hnedým potokom
Nesúci so sebou špinu ľudskej nezodpovednosti
Očisťujúcom brehy od starého a nechceného

Kiež by dokázal očistiť aj mňa
Spláchnuť zo mňa všetku tú špinu a bolesť ktorú som kedy spôsobil
a tú špinu a bolesť ktoré mi boli nadelené...

S mojím tichým spoločníkom sa postupne dostávame bližšie k civilizácii-sen končí...
Na prahu reality vidím svietiť jedno okno a v ňom pár-starčeka a starenku...sú v tom domčeku,skrčenom v ohrade panelákov,celkom sami...majúc len jeden druhého...

Závisť?
asi áno
ale za túto sa nehanbím...

Záver?
A načo...
alebo...
To be continued?...

 Záchod

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu