Chytá ma vždy keď sa každú noc vraciam sám domov.
Ulicami bez ľudí.Tak tichými a tmavými.
Ako obraz môjho vnútra...známe miesta vidím bez farieb.
Keď si uvedomím že nikoho nezaujíma či vôbec dôjdem domov.
Ako sa mám a čo cítim.
Keď je môj mobil aj niekoľko dní tak kruto tichý.
Keď ma doma čaká len nechcený dar,nedopozeraný seriál a pár bezduchých RP.
Sedím v tej izbe prepchatej nepotrebnými vecami...
Neponáhľam sa spať,pretože sa nikdy nemám prečo tešiť na ďalší deň.
Ráno ma v mrákotách zaháňa slnko...
Do nepokojného spánku...
Ale niekedy sú tie štyri hodiny jediným vyslobodením.
Nebýva tak vždy.
Vďaka skvelým ľuďom ktorí mi teraz tak veľmi pomáhajú.
Ktorí ma zo dňa na deň neopustia kvôli malichernostiam.
Keď viem že som ich sklamal a oni napriek tomu ostali pri mne.
Keď zisťujem ako veľa si toho stále máme čo povedať.
Keď cítim že ma majú skutočne radi...
A tak vám ďakujem...milí priatelia.
Že so mnou sedíte aj keď ja som tak ticho...
A aj za svoj úsmev na tvári vám ďakujem...je vždy úprimný.
Bez vás by som nedokázal ani vyjsť na ulicu...
Čakám a teším sa na deň keď sa tento kolotoč zastaví
a ja znovu nájdem svoj kľud...
ach jaj tento stav velmi dobre poznam. neboj budu aj svetlejsie okamihy a ten klud prijde spolu s tym!
ale to mas este stale fajn ked aspon tie 4 hodiny mas klud v tom spanku. len tak poznamka na okraj. predstav si ze este aj tie 4 hodky by ti v hlave virili myslienky ktore chces zatlacit daleko daleko daleko...
neviem či som kompetentá reagovať na až takéto osobné vyznanie, tak dúfam že to neprepísknem nemyslím si že potrebuješ poľutovať, myslím že potrebuješ len dodať odvahu ktorú vlastne nie je treba a istotu ktorej aj tak neuveríš...
čiže jediné čo asi pomôže je čas a toho máme našťastie niekedy viac než dosť držím palčok..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.