Vošla som do miestnosti a zbadala som tam jeho. Bol skrytý v dave a predsa vytŕčal. Sedeli tam dvaja, on a jeho čierny kamoš. Zohla som sa k nemu, že sa mu prihovorím a on sa načiahol ku mne, aby ma lepšie počul. Srdce mi zajasalo, dva krát poskočilo a pretiahlo (sa) celým mojim telom. Pozerala som na neho a on pozeral na mňa. Kamoška ma od neho odhovárala, vraj nám to nebude fungovať spolu, ale ja som ju nepočúvala (bola som naivná a nehanbím sa zato). Potom som sa spýtala jednej pani ako sa volá, povedala iba LUJGIE...to meno exotického pôvodu niekde z Kuby mi utkvelo v pamäti, špúlila som pery a volala ho po mene a on vždy prišiel. Vedela som, že nieje ako ostatný, čítala som mu to s obrovských hnedých očí. Tak som sa odhodlala a prešla som mu prstami vo vlasoch, boli tak jemné.
Vtedy sa ma Lujgie spýtal „Vezmeš si ma?“ moja odpoveď bola „Áno“. Od tej doby sme spolu, je to ešte len zopár dní. Lujgie je úžasný, je hyperaktívny, hravý, maznavý, inteligentný a počúva ma. Skáče mi do postele, aby mi vyčaroval úsmev na tvári. Len keby si svoju potrebu vykonával inde než na mojom koberci a neprehryzoval káble od televízora.
Skutočný príbeh
Komentuj
7 komentov k blogu
1
radulik7
26. 1.januára 2009 19:34
pekne ja som si fakt myslela ze je to o chalanovi ...teda na zaciatku
Napíš svoj komentár