Kedysi mi niekto múdry povedal, že mužom ide v prvom rade o to, aby ženu chránili. Dnes už viem, že z jeho strany to bol buď pokus o vtip, útecha alebo spadol z mesiaca rovno na hlavu (tiež to bol muž). Tiež viem, že existuje veľa vecí, na ktoré ľudia beznádejne veria. To, že neexistuje láska mi bolo z rozprávania ľudí, ktorí o svoje „jediné lásky“ prišli, alebo ich nahradili inými. A proste...mám oči. Kdesi som čítala, že vzťah je ako kára- jeden ťahá, druhý sa vezie. Dávno viem, že nieje priateľstvo medzi mužom a ženou, kde by si jeden z nich po čase nenárokoval na viac. Kde sú tie letné večery, keď sme spolu s dvoma kamošmi bežali ruky v rukách cez tmavý les a kričali sme ako šialení. Chýba mi to. Dávno viem, že srdce je životne dôležitý orgán a nie niečo, čomu máte načúvať, aj tak nič nepovie, iba hlúpo bije.
Tieto veci existujú iba ak vo fantázii hyperšťastného človeka. Len som dúfala, že existuje cit...pocity.
Že keď niekto povie mám ťa rád, vážim si ťa, neznamená to nepriamo povedané pozvanie do postele. No z dnešnej nemilej konverzácie, s jedným nemilo plnoletým mužom, ktorý mi objasnil, že nemá čas na city, zato by si našiel voľnú noc vo svojom diári pre mňa, je mi jasné že neexistuje pocit. Že existuje iba ten jeden scurvený život plný „splním-čo-povieš“ a nič viac. Žiadne pocity, láska, priateľstvo, vlastne len ideš a predbiehaš ľudí za sebou, obzrieš sa a zasmeješ sa im do tváre.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.