Čas meral tak, že pri rieke počítal západy slnka, spoznal žaby, ktoré sedeli po jej okrajoch a kvákali jedna cez druhú, vedel, že keď je slnko nad ním, ešte chvíľu potrvá, kým ho nahradí mesiac, spoznal dážď, videl svoje slzy ako padajú na dno rieky a rozmývajú odraz jeho tváre v nej, utopil zo zlosti stovky mohutných a aj malých kamienkov, a to všetko preto, lebo jeho priateľ povedal, že iba čas, ktorý on nepoznal ho dokáže vyliečiť.
Ani nevie, či ten čas plánoval nájsť, nevie, či ho našiel vtedy keď prestal dôverovať Bohu, lebo Boh bol nespravodlivý. Zrazu mal možnosť vidieť veľa krás, pochopiť veľa vecí, no nič z toho ho nezaujímalo...Teraz pochopil, že jeho slzy boli tak potrebné, aby si začal vážiť, to, čo mu život dáva, že keď si prial zomrieť, dostal najväčšiu šancu žiť.
Dnes sedí s tebou pri rieke, spoznal síce čas, ale vždy si prial nájsť lásku.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
8. 9.sept. 2009 19:38
čo si tým chcel povedať? mozes mi to ozrejmit zaujal ma tvoj článok
Napíš svoj komentár