Ale ja chcem hovoriť o tých rokoch inou formou a vo všeobecnosti.
Keď sa dieťatko narodí, rodí sa čisté, neovplyvňované ľuďmi naokolo, so všetkým dobrým aj zlým čo mu bolo nadelené na začiatku. Iba plače, papá, sníva, všetko preto aby bolo väčšie. Neskôr počúva svojich rodičov, vníma hlasy ktorým nerozumie, vidí tváre, celkom cudzie..Trochu potrvá kým povie „Toto je moja mama a môj otec“
Vtedy sa začína stávať ovplyvňované, veď komu neraz rodičia povedali „Z teba bude veľký policajt/ krásna baletka“. Začína si uvedomovať, všetko čo má, že je človek, že je mocnejší ako malé zviera, väčší ako vták a najrozumnejší tvor. Teraz už vie, kde má skryté to, čím môže ostatných raniť, pozná ľudí...ich slabé miesta, „strieľa“ do tých, ktorí nemajú zbrane, „ukrýva“ sa pred silnejšími.
„Človek ako jediný tvor má schopnosť raniť a ublížiť s vedomím, že to chce urobiť „Schopenhauer
Za svojich 17 rokov som stretla veľa ľudí, videla toho veľa, veľa sa zmenilo, vždy niekto prišiel, niekto odišiel..kolobeh, ktorý sa nezastaví.
Veľa krát som sa smiala, veľa krát som sa rozplakala a veľa krát túžila niekoho milovať..ako človek.
Kto som? Som človek...ktorý túži ostať ľudským, túži páchnuť človečinou, nechce meniť svoju tvár podľa požiadaviek trhu.
Som človek ako väčšina čitateľov tohto článku.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Dieťa do určitého mesiaca vidí len do diaľky 50 centimetrov. Teraz už teda chápem prečo sa dospeláci nad decko tak skláňajú
(Trochu odveci koment, ale nedalo mi to)