Je rovnaký ako lesklá farba vlasov pošteklená ľúčmi jesenného slnka.
Ako žiaduca chuť sladkých orieškov na jazyku,
Byť rovnako ospalý ako všetci, v pondelok ráno,
Ako byť zababušený v teplom, pletenom svetríku.
Je farebný, ako svetlá sviečok, odrážajúcich sa v bielom snehu
Ako jeho praskanie pod topánkou,
Ako drevo v krbe, ktoré príjemne hreje, keď sa rosia okná.
Je príjemný, ako zaspávanie pri otvorenom okne,
Ako počúvanie hry cvrčkov,
Alebo keď kráčaš bosý po tráve o štvrtej ráno.
Rastie ako prvé snežienky, ktoré stoja nesmelo hlávkami nadol
(každí miluje ten kvet, ktorý mu pripomína seba)
Je trocha ako potrebná slza, za všetko, čo ešte len príde,
Ako keď sa vyzliekaš z kože, aby si mohol byť nevinnejším.
Našla som pokoj, je len náš a trochu nedočkávý,
Ako keď sa na ďalší deň tešíš tak,
Akoby začínalo nové ročné obdobie.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
6. 10.októbra 2009 20:26
prajem ti vela pokoja
Napíš svoj komentár