Nie, takto to neurobí.
Muž stojaci v spálni pred vysokým zrkadlom si starostlivo zapol manžetové gombíky. Chvíľu čakal a neskôr si zapálil cigaretu o sviečku z ktorej kvapkal na stôl voňavý vosk.
Bol október, tretí deň v mesiaci a jeho život bol holý, rovnako ako stromy z ktorých opadalo lístie. Vietor ho fúkal niekam ďaleko, nahromadil na kopu, kde napokon zhnilo. Rovnako ako raz zhnije všetko. Keby bola teraz jar, všetko by ešte malo nádej, dnes sa však svet krútil okolo skazy.
Jeho zmyselný pohľad, pery pootvorene údivom, sivé vlasy načesané dozadu sa vynímali pred zrkadlom. Rad do neho hľadel. S toľkou krásou to ani nebol hriech. A pritom tak zhnusene a nečisto.
Nikdy nemal rad október, už vtedy nie, keď pred dávnymi rokmi ležal v záhrade svojej matky a vždy sa bez príčiny rozplakal. Dávno pochopil, že s jeho životnou filozofiou nemôže ísť ďalej.
Utiahol sa do tmavej izby s vysokým zrkadlom a prikázal matke, nech smúti nad vlastným osudom, pretože on bude mať za sebou to, čo ju ešte len čaká.
Starostlivo si zapol manžetové gombíky, rukou prešiel po čiernom motýliku, ktorý mu zdobil krk, vytiahol revolver zo zásuvky písacieho stola a zavrel ju.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár