Sedávala na starom strome obrastenom machom a hlivami, trhala lístky, ktoré jej prekážali vo výhľade na západ slnka. Keby si bola celkom istá tým, že ak do konára starého stromu pribije zopár klincov, strom nebude plakať, kludne by to urobila a stromček by si zútulnila vlastnoručne namaľovanými obrazmi. Neskôr by pridala fotografie, potom školské diplomy a nakoniec by presťahovala všetky papierové veci, ktoré rodičia nazývali Haraburdami. Lístky z kina, autobusu, mapy rôznych miest kam šla, alebo obyčajné zosušené kvety, ktoré nikde inde neboli tak krásne. Ale toto už nebude stromček, na ktorý bolo treba liezť, nie je to miesto, kde okrem vás býva ďateľ s červenou čiapkou, ktorý po vašom príchode musel náhle odísť..toto bol dom. Jej vlastný, malý na kraji mesta.
Keď skupina ľudí starajúcich sa o to, aby sa všetok nábytok dostal na miesto bezpečne a neporušene nemala čo robiť, pobrala sa teda do svojej detskej izby, rozlúčiť sa.
Nepáčil sa jej ten neklud všade naokolo, pretože sa chcela o všetko postarať sama, odviezť to na svojom malom skromnom aute po častiach, vracať sa hoci aj dvadsať ráz do dňa, neznášala zhon.
Otvorila dvere na svojej izbe a zavrela ich za sebou. Chvíľu sa jej cnelo, vyzerala ako obyčajne izby, malá, so štyrmi stenami, no tešila sa, že si konečne bude môcť dopriať vaňu plnú peny až tak, že z jej okraju sa voda vylieva na dlážku a ona ju tam pokojne môže nechať rozliatu aj niekoľko hodín. Tešila sa, že riady z celého dňa môže umyť až neskoro večer, aj z toho že v letných dňoch bude môcť behať nahá, z toho že nikto nebude kontrolovať kedy prišla a kde bola. Zatvorila dvere.
Po dlhom kúpeli s penou vytvarovanou do podoby hornatej krajinky, prešla nahá po našpliechanej vode, rovno do kuchyne. Napustila vodu, aby mohla umyť riady z obeda, sadla si pred televíziu, vzala si vankúš a začala premýšľať..Zrazu bolo akési ticho. Na komédii sa smiali iba nahraté hlasy z telky, chýbal jej mamin chichtajúci smiech, chýbala jej sestra ustavične behajúca pred televízorom, do ktorej mohla s chuti šmariť ten svoj vankúš, chýbal jej otec a jeho pravidelné bitky o diaľkový ovládač...Zrazu bolo ticho.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár