Zvädnutý kvet

Bol raz kvet, ktorý vynikal pred ostatnými. Nie tým, aký bol krásny, nie tým, že bol farebný ani tým, že jeho vôňu všetci rozoznali. Bol len iný...zaujímavý. Neopísateľný slovom, ani vetou, viac než úžasný. A tak krehulinký a jemný. Mať ho tak iba na chvíľku, odtrhnúť si ho a uložiť do dlaní, privoňať, dať si ho do vlasov, alebo sa pravidelne kochať jeho krásov..bol to tak úžasny pocit, krásny, neskutočný.

Len dnes mi akosi zvädol dala som mu vodu, ovlažila som ho, položila na miesto kam prenikalo slnko. Len...zvädol mi . Čo som spravila zle? Bola som nazlostená, vzala som ho do dlaní a vtedy som zistila, že má tŕne.
A tak neskutočne bolia rany v rukách, len viem, že časom...

Nakoniec kvietok aj tak zvädne a možno sa premení na prach a zanikne, len vždy tu ostane tá prázdna váza s vodou.

 Skutočný príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu