By chcela..

Byť...
by chcela.
Hluchá a slepá...
Hlúpučká a nechápavá...
Na čo sa trápiť tým čo vieme ked aj tak ničomu nepomôžeme?

Viem že ak hľadám niečo nájdem,
viem že nájdem niečo čo mi ublíži.
No napriek tomu stále hladám.
Ale aj keď mám pravdu pred očami,
nezmením to.
Vytrvávam v danej situácii aj ďalej a len sa trápim.
A na čo?
Lebo som to ja.
Lebo to inak neviem.
A inak to ani robiť nebudem lebo ja som takáto.
Budem sa trápiť.
Budem to hladať.
Potom to nájdem, uvidím to.... zistím to.
No budem mlčať a nespravím s tým nič!

Možno nechcem zničiť to čo je..
Aj keď,...
týmto to určite dostatočne ničím..
Aspoň ničím dostatočne samú seba.

Ničím svoje ja tým čím je moje ja tvorené.
Tou mojou sprostou povahou ako viete povedať.
Povahou čo všetkému ustupuje..
tou povahou čo ho miluje...
to povahou čo ju samú presvieča o nepravde.

Môj svet je plný ilúzii,
keby nebolo mojich ružových okuliarí narúšaných mojou povahou nebola by som,..
zomrela by som.
Moja existencia a moj svet by jednoducho skončil....

Tak ja idem dalej pokračovať v kontrole..
lebo ja predsa musím mať pod kontrolou všetko.
A všetko sa zároveň tejto kontrole vymyká no ja to nevidím.
Moje okuliare sú dostatočne pevné.
Len trošku mokré od sĺz....

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu