___Ako zlodej

Cítim sa ako zlodej,
čo kradne si vlastné šťastie,
rozopína vrece so spomienkami,
stráca sa vo víre neochvejnosti,
dopúšťa sa morálnych prešľapov,
a nevie, čo s tým.
Hanbí sa za svoje myšlienky,
z svoju akosť,
za to, čomu sa nevie brániť,
za to, že vie kam to povedie.
Umocňuje svoje bezvážie,
upadá do snov,
každodenných môr,
kde krutá realita
na horké rána svitá.
Bez ponožiek,
bosá
behám po zamrznutej zemi,
nikto sa ma neopýta
„je ti zima dievčatko?“.
Posledné kroky
než ktosi ukradne mňa,
a nebudem to viac ja.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu