Čakám, kým sa pominie.
V tomto stave smutno je,
na hranici balancujem,
posledné tango pred rezignáciou tancujem.
Týmto stavom neholdujem,
opätovne zatracujem.
V čiernom oblečení sa nesiem,
keď v máji nastane jeseň
a s ňou príde tuhá tieseň.
Úsmev už nenosím,
bledá tvár vyhrala,
smútok šťastné chvíle pokosí.
Tak kde si? Kto si?
Čo si?
Moja spása tejto noci?
Či len ďalší blúdiaci?
Hnusní tuláci!
Choďte preč!
Z vás každý len nešťastie vláči,
klamstvá do hlavy tlačí
a zmizne len čo sa chrbtom otočím.
Zbabelci.
Zažeň mrákoty
alebo daj zbohom,
no nenechávaj ma čakať
s čakajúcim bôľom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár