___Chvíľka úprimnosti

Nebudem sa viac skrývať
za závoj svojho strachu,
nebudem čakať kým slnko zájde do mraku,
nebudem predstierať, že sa vôbec nebojím,
riskovať niečo, čo mi za to stojí.
Nebudem sa tváriť, že sa ma to netýka,
keď sa niekto mojich citov dotýka.
Že mi nie je ľahostajné,
čo so mnou ďalej bude,
čo sa so mnou stane,
čo po mne zostane.
Nebudem sa prizerať,
ak mi ďalší život bude ničiť,
ak zoschne jeho citová väzba
a ja budem z toho v p**i.
Keď zoberie mi niekto ďalšiu moju nádej,
kým môj kvet vädne ďalej,
radšej si to hodím,
z obloka skočím,
všetky svoje starosti zahodím,
kým ma niekto z tej nočnej mory nevylieči,
isté veci budú sa mi vždy priečiť,
skôr zomrieť
ako zase zbytočne zhrešiť.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu