stúpila do smoly,
vyletela jej z rúk fľaška od coca coly.
Padla tvárou dolu,
rozliala tú colu.
Bolo plaču, bolo kriku,
nepomohla sila vzdychu.
Modrá slza na bielom nebi.
Šťastní by sme boli,
keby sme smeli.
Lež už ani dôvod nie je,
divný je ten, čo sa smeje.
Veď každý deň je tragédia života,
len sa ozve iná nôta,...
Veď kto kope studienku,
kope si hrob,
keď v malom okienku
sleduje ťa svätý Prokop.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lubobs
27. 5.mája 2010 12:08
teraz neviem či bola čierna od smoly, alebo coly
Napíš svoj komentár