kde zohriať moje srdiečko?
Moja maličkosť prosí o milosť,
ona chce milovať,
ale nie akoby šlo o povinnosť,
nemusieť lásku dokazovať,
ale prežívať jej plynulosť.
Čierne slzy zmáčajú moju noc každú,
neviditeľné kroky k srdcu kráčajú,
páchajú najhoršiu vraždu.
Každým snom bezsenná tma ma straší,
každým takým dňom môj život kratší.
Ako môžeš niečo také dopustiť?
Nechať ma láskou sa dusiť?
Tak chceš ma, či?
Mňa to zatiaľ toľko trápi.
Mojej duše vrátnik,
no teraz bije na to toľkou silou.
A či je to mojou vinou?
Že mi chýbaš viac a viac?
Že som sa zamilovala chtiac-nechtiac?
Každá sekunda patrí tebe,
a predsa som sama a revem,
tak v čom je to krásne?
Vidím ta a žasnem.
No ja ti asi nechýbam
alebo mám paranoju a sa mi vyhýbaš?
Neviem, čo myslieť si mám,
si skutočný,
či si len klam?
Chcem, aby tvoja láska uzrela svetlo sveta,
čas je nekonečný,
no ja už nie som dieťa,
nemôžem už veriť tvojim sľubom,
ktoré sú mojím prianím,
hovor hlúpym holubom,
veď snáď už nie si malý.
Čo ma najviac teší,
najviac zraňuje,
sama si vlastné okovy kujem,
keď s entuziazmom domov bežím.
A tam-
prázdna izba, prázdna posteľ
- môj nešťastný hrob,
snáď lepší by bol hostel,
tam by tomu aspoň dôvod.
Je nebodaj láska podvod?
Sami sa ženieme do pasce,
kreslíme v srdci nadpozemské obrazce
...alebo slučku na krk?
Kto toto vyrieši?
Ja či ty?
Stereotyp prachom zaviaty...
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
radulik7
14. 10.októbra 2009 21:24
wáu =D=Dpekne=D
Napíš svoj komentár