bola bosá,
keď vonku najväčšia kosa,
tvárila sa besne
akoby sa všetkým smiala do tváre,
oblečená desne
do roztrhaných handier.
Pozerá na teba z poza výkladu,
na čo asi myslí?
Zrazu je tu a zrazu je tam,
ostro nastražené zmysly.
Vypúli na teba oči,
ale hneď ti zmizne z dohľadu.
Boja sa jej a nemajú ju radi,
lebo je taký podivín.
Jedlo získava z lesných živín,
nie je závislá na žiadnom človeku,
zato nemá problém robiť im neplechu.
Žiadne starosti,
svet plný malých radostí.
Nevie, čo je láska,
no tiež necíti nenávisť,
netrápi sa pre ľútosť,
neplače pre smútok.
V duši sídli harmónia,
príroda je jej matka,
les jej rodinou,
jej skutočnosť nie je len vidinou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár