kto stojí za mnou
a dýcha mi na krk,
dáva mi pocit, že nie som tu sám, no,
pričom iní ani mrk.
Skúšam to s ním,
s nikým iným,
keď stojím
i kráčam,
keď sa bojím
i líca v slzách máčam,
nezmenší vzdialenosť,
nepohne sa z miesta,
cítim to silne a dosť,
prekonáva vzdialenosti i mestá.
Akoby z jedného cesta,
kvalitnej múky,
tri lyžice nehy,
nejaké tie pehy,
výsledok bez záruky,
no dokonalý.
Svoji,
moji,
tvoji,
niž nikoho iného.
A tak to má byť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár