prerazím stenu
a budem lietať.
Najskôr padnem,
tak to býva,
ťažký náraz,
no vstanem a...
to sa mi snáď sníva!!
Tá krása,
tá nevšednosť
každého ďalšieho dňa
prináša neobyčajné potešenie,
tešiť sa z maličkostí,
to je ozajstne umenie.
Uchlácholiť svoje zmysly,
zahlušiť v hlave všetky tie nezmysly,
keby sa to len dalo...
Tak aspoň na malinký okamih
cítiť sa ako vtedy,
keď si bol dieťa
a všetko bolo jednoduché,
i keď nie vždy najlepšie.
Pocítiť krídla motýľa,
nech večná sa stane tá chvíľa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
7. 2.febuára 2014 20:34
nvm, moc proste a vsedne sa mi zdali tie rymy, ak mam byt uprimny
Napíš svoj komentár