___Keď vyprchajú slnečné lúče

Slnko zapadalo
a ty si ma zakryl do teplých dlaní,
aby mi nebola zima.
Vetrík slabunko povieval,
ty si sa na mňa usmieval,
na najkrajšie miesta ma brával,
pri mne spával,
pri mne vstával,
obliekal ma do svojej lásky,
tvoje bozky boli lepšie ako prášky,
tá sila čo nás spájala
nám v ušiach ako hudba hrala,
v mori nič netušiacich rýb som plávala,
mysliac si že som tá pravá.
Ale ako to už býva,
v takom šťastí sa krátke trvanie skrýva,
schladil sa vzduch,
zožltli listy,
po tebe neostal ani duch,
ty neostal si ďalej ten istý,
odišiel bez rozlúčky,
ako keď niekto utne mladé púčky,
odťal si všetko čo nás spájalo,
ponoril ma do šialene smutných stavov.
Horúčky deň aj noc,
kričala som tvoje meno o pomoc,
až jeden deň nadišlo nové ráno,
otvorila som oči a bola si zase svojím pánom,
kráčala vpred novým snom,
od základov nový, pevnejší dom.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu