Tak teda k tomu prišlo. Neverila som, ale to neverím nikdy. Nebudem konkretizovať, nie je to potrebné. Čo bolo treba vedieť, bolo zistené. Jeden moment, jediný moment! Chvíľu sa vezieš sa sínusoide a potom je všetko preč. Nič len rovná čiara, vedomosť že nie je čo stratiť, ale ani získať, vyrovnanosť. Vyrovnanosť - to je to čo som hľadala, chvíľu bola ale potom zase ju opustila. Ale som v nej späť. Síce počiatočne zmätená, lebo ono je to vždy sprevádzané menším šokom, ale ten šok má liečivý účinok, takže musím si počkať než to strávim a zvnútorním. Nakoniec to dopadlo dobre pre mňa, myslím, že v najvyšší čas! Už som sa bála, čo si počnem. Ale viete čo? Stačí veriť. A ja som verila. Iné "mi nezostalo". A predsa, netreba si hneď zúfať, aj keď tomu je sa ťažké ubrániť, ono sa to "nejak" vyrieši. Niekedy . Alebo? Ja myslím, že keď človek verí tak často! Sú ťažké časy a človek verí všetkému, len nie tomu, že by sa jeho problém mohol vyriešiť, že bude lepšie. Takí sme my ľudia. Ale som odbočila. Ja len, že toľko som si trápila hlavu a premýšľala! No lebo mám veľkú potrebu niečo riešiť, keď sa už dačo vyskytne, pretože síce sa mi dejú rôzne veci, ale niečo, čo upúta moju myseľ tak, že nepustí celé týždne, je podstatne menej. Vlastne chvalabohu. Však by som sa zbláznila . Niežeby tých problémov závratne ubudlo, tak ale každý mínus je pre mňa veľké plus! Hlavne keď mi to zabráni tesne pred spravením patričnej hlúposti...ach ach ach. Akože o chlp,lol. Teraz sa aspoň môžem zabývať tomu, čo je potreba vymyslieť na blízku budúcnosť, aby z toho nebol galimatiáš. Nebude, treba veriť. Ja budem. Lebo čo? Keď už nič tak "nič iné mi neostane" .
Tak. Len toľko.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár