zrodila sa zo zrna.
Vyrástla z nej rastlina,
krajšia ako praslička,
no potom dostala nohy
a nebola to viac rastlina!
Verte ľudia verte,
je to tak!
nabralo to rýchly spád
a...
bol z nej vták!
Rozprestrel obrovské krídla
a vystrelil do výšok!
Keď tu zrazu
si uvedomil!
Veď on nie vták!
On je žabiak!
Tak padá z tej nehoráznej výšky,
až čľup.
Do mäkkého, teplého bahna.
„Fuuuj!“ kričí od hnusu.
„V čom to preboha mám paprču?!“
Vybehne na breh
a zistí, že nemá nohy.
Tak sa plazí, keď jej nič iné neostáva.
A vidí...krásny strom!
Vylezie hore,
ach ako krásne je na ňom.
No počuje nejakú vravu,
dole dvaja nahí ľudia.
Dievčina pristúpi bližšie k stromu,
chalanisko mračí sa.
Odtrhne teda plod stromu
a podá jej ho.
Ona sa usmeje,
zahryzne,
podáva chlapcovi.
V tom divný nepopísateľný zvuk,
tí dvaja pozerajú na seba a začnú kričať,
až sa rozbehnú preč.
Toto je príliš,
odchádza preč od tej zelenej nádhery.
Putuje a putuje,
potom aj unavená je,
ľahne si pod voňavý krík
a zaspinká.
Ráno a zobudím
a rozmýšľam čo budem robiť.
Asi zase niečo vyvediem...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár