troska
vyvracajúca všetky osvedčené postupy,
akoby mal platiť ten
čo nie je hlúpy
ten čo myslí na druhých
ten čo neverí že existujú krúpy,
ten čo vždy dostane najviac do huby,
ten čo sa stále s niekým súdi,
lebo je to len ten jediný. čo ozaj ľúbi.
Hodená na kríž,
kvôli svojej láske
a absencii nenávisti.
Smrť už dávno nie je východisko,
len smetisko úbohých duší.
Mučeníčka a lúzerka
v jednom tele.
Na pokraji,
no stále plná vlahy
ako rastlina,
ako púštna ruža,
žena bez muža,
krv bez mlieka.
Jej slová proti gravitácii
narážajú do skaly,
iných to už prestalo baviť,
no preč sa pobrali.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár