Ako krásne ma hreješ,
keď ma objímaš,
rada počúvam, keď sa smeješ,
aj keď vonku hučí silný dážď.
To teplo, čo sa okolo nás vinie,
je ešte silnejšie, keď si ma privinieš.
Neotváram oči,
nechávam ich zavreté
ako rolety,
keď svieti príliš slnko.
Ty si moje slnko,
žiariš len pre mňa,
a ja prijímam tvoje svetlo
každou bunkou svojho tela,
ktoré vibrujú pod tvojou váhou.
Neoplývaš snahou,
robíš všetko prirodzene,
ako by si bol pre mňa stvorený,
do mojej duše čisto ponorený,
kým ja sa topím vo vôni tvojich vlasov.
Stratená v preklade
tvojich paží,
prirodzenejšie takto žiť ako zažiť.

 Blog
Komentuj
 fotka
bobuska  5. 7. 2010 22:36
krásne
 fotka
kathussqa  5. 7. 2010 22:58
presne tak sa cítim kráásne
Napíš svoj komentár