Načo všetka tá snaha?
Celý ten život?
Stále a dokola
ten istý bubák
sa bude vracať
v snoch
alebo v skutočnom živote.
V samote ponorené kyslé uhorky,
večeriam každý boží deň,
ale iné zásoby nemám.
Je to osud,
či len skúška,
čo trvá a trvá...
možno až kým nebudem mŕtva.
Niekedy daj Boh, aby to netrvalo dlho,
alebo možno už som,
tak díky.
Nepočuť vzlyky
vo veľkom vankúši,
ukrýva svoje tajomstvá,
ako každý z nás,
tie tajomstvá sú moje.
Ako najväčší hriešnik,
kajúc sa zo svojej smilnej mysle,
omáčam si hranolky v jede,
presne tak a v tomto slede,
pozdravujte tam hore,
my sa tu trápime s vlastnými dušami.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár