V dvojzmyselných vetách
hľadáš zmysel mojich slov,
netrápi ťa však,
keď vyzliekam sa pred tebou,
ležím ako kameň,
ja tŕpnem,
neviem, čo mám robiť,
hnusný pocit,
tak prečo mi to robíš?
Pozeráš sa na mňa
cez zavreté oči iba,
tak čo ti chýba?
Mne chýbaš ty,
keď si so mnou,
keď počúvam tvoje srdce
hlavou na tvojej hrudi,
ale ty sa ani nepohneš,
ani nezamrvíš.
Slzy suším na tvojej koži,
utrieš sa a ideš ďalej.
Moja prítomnosť
zostruje sa tvojou neprítomnosťou,
bez všetkého vzdávam sa,
no pre teba to nič neznamená,
som taká z toho,
že ani zhrozená
neviem byť,
necítim vôbec svoju existenciu,
vyparujem sa postupne
do vzduchu.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár