nechcem počuť svoj hlas,
nechcem sa podkýňať v tme,
nechcem stratiť vlas.
Nechcem cítiť pachuť na jazyku,
nechcem sa utápať vo svojom zlozvyku.
Nechcem hovoriť nezmyselné slová,
nechcem sa spoliehať iba na Boha.
Nechcem snívať desivé sny,
nechcem prestať hovoriť MY.
Nechcem prestať vládať,
nechcem ťa vidieť odchádzať.
Nechcem cítiť posledné sily,
nechcem ťa nútiť, aby si bol milý.
Nechcem si vyčítať mrhanie časom,
je to jak dýchanie so stiahnutým pásom.
Nechcem zomknúť sama v meste,
zato chcem vedieť, čo si myslíš presne.
Už nechcem zmeškať žiadne slnka svitanie,
nechcem spomínať tvoje privítanie.
Už nechcem byť komplikovaná,
komplikovaná nie je milovaná.
Nechcem hľadať v spleti ciest,
nechcem sa iným do cesty pliesť.
Nechcem si myslieť, čo si myslia iní,
nechcem sa ospravedlňovaním umývať sa z viny.
Umenie zabudnúť
je umenie milovať.
Umenie stroskotať
a umenie znovu vstať.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
petronellka
2. 3.marca 2009 15:37
a čo chces?
Napíš svoj komentár